Charitatívne portréty na ST140

Jul 8, 2016
2 min read

Písal sa 21.Marec 2016 keď ma Martin Urbaník oslovil, s prosbou či by sme sa mohli stretnúť. Ja som samozrejme súhlasil a už o pár dní som spolu s ním a pár ďalšími ľuďmi sedel na kofole a riešili sme nový projekt/akciu, ktorú tento rok Martin vymyslel (Ultralanovka). Popritom na mňa padla prosba, či by som nemal záujem pre nich nafotiť portréty ultrabežcov "pred" a "po" z akcie ktorá už má niekolkoročnú tradíciu a jej popularita stále rastie (Štefánik trail). Kedže sa malo jednať o fotenie na charitu, celá suma za vyhotovenie fotografií išla na charitu, samozrejme som súhlasil. Prihlásených ultrabežcov bolo tento rok viac ako 170 a kedže sme netušili kolkáti z nich si budú chcieť nechať vyhotoviť fotky a prispieť tak na charitu, boli sme pre istotu na štarte až traja fotografi zabezpečujúci portrétovanie. Nakoniec tých bežcov nebolo nijak extra veľa a v pohode by to zvládol jeden fotograf sám (ale to by potom nebola taká zábava). Fotenie pred štartom na Bradle prebiehalo naozaj v pohodovom tempe a bez najmenších stresov sme všetko stihli tak ako sme chceli. Nasledoval presun domov do Pezinka, kde som cez noc vyležal 40-tky horúčky a na druhý deň šup od 11-tej do Bratislavy na nafotenie fotiek "po" dobehu do cieľa. Tu už to časovo taká pohodička ako na štarte nebola, kedže pretekári dobiehali s obrovskými rozdielmi len pre predstavu dodám že prvý ultrabežec dobehol niečo po 11-tej zatial čo posledného ultrabežca som fotil tesne okolo polnoci a to za ním bolo na trati ešte cca 17 ľudí. Niektorý v cieli vyzerali čerstvo ako keby zabehli len 5 a nie 140km, na iných zase bolo jasne vidieť že si siahli až na dno svojich síl (a nie len raz). To ako bežci a aj niektorí organizátori vyzerali si môžete pozrieť v galérii nižšie. Na záver by som len chcel dodať že som neskutočne rád že som mohol byť súčasťou tejto úžasnej akcie, a už teraz sa teším na ďalší ročník.